Děvčátko Momo

Menej je niekedy viac. Aspoň tak sa hovorí, pokiaľ viem. A hoci občas sa predsa len pritrafí nejaká tá výnimka, väčšinou sa s tým dá súhlasiť. Presne, ako aj v tomto prípade. Momo je kratučký, ale zároveň skutočne dosť hĺbavý príbeh z pera Michaela Ende. Nemeckého autora, ktorý je známy predovšetkým kvôli jeho slávnemu Nekonečnému príbehu. No a v tejto knižke s nádhernou obálkou prichádza zase s dejom, ktorý prinúti k zamysleniu nielen deti (podľa mňa však ideálne aspoň 10+), ale aj dospelých. Hlavnou témou je tu načúvanie a čas. Teda niečo, čo je v našich životoch veľmi dôležité, ale často aj veľmi podceňované. Prečo? Veľmi dobrá otázka! Hlavné posolstvo, ktoré si z knižky odnášam ja, sa dá dokonale aplikovať na súčasnosť. Mali by sme totiž skúsiť trocha spomaliť, bezhlavo nešprintovať, možno odložiť mobil a inú techniku bokom, a fakt viac vnímať a načúvať ľudom i svetu samotnému vôkol nás. Áno, čas pre nás nie je neobmedzený. Asi aj preto ho vnímame tak komplikovane. Všade sa ženieme a chceme mať všetko hotové a zabezpečené, pretože nás "tlačí". Kariéru, vzťahy, čokoľvek. Alebo naopak, podceňujeme rôzne príležitosti a udalosti. Pridlho prešľapujeme na mieste, pretože si myslíme, koľko času ešte máme pred sebou. Ťažká téma, viem. No práve v tomto vnímam ako dobrú pomôcku to načúvanie. Čiže venovanie pozornosti iným a inému. Napríklad ako aj Momo, ktorá sa venovala ľudom bez rozdielu, kým iní nie. A niekedy ozaj stačilo, že si ich vypočula, vnímala ich, pozorovala a bola s nimi. No a inokedy, keď to potrebovala, sa zadívala na hviezdnu oblohu a načúvala pre zmenu Zemi, vesmíru, ale hlavne sebe samej. Aj takáto, na prvý pohľad jednoduchá vec, môže byť náročná. No môže priniesť o to krajšie a vzácne veci. Jediným mínusom bolo pre mňa to, že som od knihy očakával trocha obšírnejší príbeh. A pokiaľ možno, tak s ešte o trochu viac podnetmi na zamyslenie.